Pár dní pred svadbou

Čo môže očakávať vaše čitateľské srdce:

• Emotívny príbeh plný nevypovedanej túžby

• Komplexné postavy s nečakanými tajomstvami

• Zvraty, ktoré vás prinútia prehodnotiť všetko, čo ste o príbehu vedeli

V prvej kapitole spoznávame ženu, ktorá sa pripravuje na životnú zmenu, no jej vnútorný svet je plný pochybností. Čo sa stane, keď sa rozhodnutia robia z iných dôvodov než z lásky?

Ponorte sa do príbehu plného citov.

Onedlho sa vydám za staršieho muža. Bude to… konečná. Azda navždy skončí etapa samoty, ktorá bola jedinou konštantou v mojom živote. No ako je mi už známe, démoni minulosti nezmiznú a nestíchnu, ak ich priamo pomenujeme. Skôr sa stanú o čosi skutočnejšími, odhodlanejšími pripraviť nás o iskierky nádeje, o naivnú vieru, že osud konečne začne pracovať v náš prospech. 

Práve preto o minulosti obvykle nehovorím.

Stefan bol prvý, ktorý mi ukázal, aké je byť vnímaná, uznávaná, obdivovaná a možno i milovaná? Keďže jeho skutky nemám s čím porovnať, iba predpokladám, že sú aktom lásky. Ani jeden z nás nepoužíva sladké, pocukrované vyznania, aby sme z druhého získali viac.

Usmejem sa ako tisíckrát predtým. Na mieste sa otočím okolo vlastnej osi, nech si ma Stella dôkladne prehliadne v dlhých svadobných šatách. Vyzerám… ako duch. Neprítomne, akoby som ani nebola tu, nevšedne krásne ako ilúzia, ktorá sa rozpadne skôr než jej prídeme na meno. Šaty dokážu zakryť prázdnotu, ktorá sa pod nimi nachádza, pretože ľudia najčastejšie vidia to, na čo sa zamerajú. Málokedy vnímajú pravdu, ktorá nie je ihneď zjavná.

„Nemala by si sa za neho vydávať z vďačnosti,“ povie nesúhlasne moja najlepšia priateľka a odhrnie si žiarivo-červené vlasy z očí. Keď sa ku mne vyberie, vystrie pred seba nesúhlasne ruky a prebehne nimi po lesklej látke. „Snáď vieš, čo robíš.“

„Viem,“ odvetím ticho. Nikdy som necítila pravé vzrušenie, mravenčenie v bruchu ani trepot motýlích krídel. Neverím v budúcnosť, v ktorej by môj život bol naplnený radostným očakávaním a nielen pochybnosťami, či konám správne. Stella ma pozná natoľko, aby mi vmietla do tváre bolestnú pravdu. Stále ide o voľby – tým jedným som si istá – a ja sa nemôžem vrátiť k svojmu starému životu.

Nemôžem. 

Nechcem.

Na zamilovanosti je najsmutnejšie, že po krátkom čase vyprchá. Celý čas nás kŕmi nádejou, ako sme našli čosi trvalé a vzácne, no v skutočnosti nič také neexistuje. 

Vždy mi chýbala schopnosť veriť v čokoľvek, čo nepominie. 

„Vďačnosť sa podceňuje,“ dodám a premeriam svoj odraz v zrkadle. „Občas človek nič viac nepotrebuje.“

„Občas,“ podotkne skepticky Stella a odstúpi odo mňa, akoby som bola nakazená nejakým smrteľným vírusom. „Ale väčšinou chceme niečo, čo nás poháňa. A keď nepoháňa, aspoň priťahuje. Čo myslíš, ako dlho dokážeš byť vďačná?“

„Možno navždy.“ Lenivo kývnem hlavou a naposledy sa pozriem do zrkadla. Vydám sa za Stefana. Som pripravená na všetko, čo príde.

Stella sa obráti chrbtom a pomaly kráča ku skrini. 

„Možno,“ povie prorocky. „Ale vieš, čo? Ako poznám život, rád vyjebáva. Ak so mnou už nik nechce mrdať, tak na neho sa môžem vždy spoľahnúť. A ty sama by si o tom mohla napísať nejeden román.“

Isto si všimne, ako sa strhnem.

„Prepáč, toto bolo odo mňa hrubé. Najradšej by som ťa zachránila pred celou svadbou.“

„To nič,“ poviem a jemne sa pousmejem. „Ale ja nechcem byť zachránená. Chcem do toho vhupnúť. Aj tak si nemyslím, že by som dokázala milovať viac ako teraz.“

Vidím, ako si zhlboka povzdychne. „Tak hlúpo sa podceňuješ. Tak dúfajme, aby si mala tentokrát pravdu.“